Dokážu preniknúť zložky z vášho obľúbeného krému cez pokožku až do krvi?

Čítali ste už katastrofické tvrdenia o tom, aká je kozmetika nebezpečná? Že až 60% chemických látok z kozmetiky prechádza cez kožu až do krvi? Že denne prichádzame do styku so stovkami chemických látok?

Sú tieto tvrdenia pravdivé? Prenikajú látky z kozmetických produktov cez pokožku do krvi? Ak áno, ktoré, ako rýchlo, v akom množstve? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Jedným z dôvodov, ktorý ma viedol k skúmaniu tejto problematiky, je množstvo zavádzajúcich informácií o pôsobení kozmetických produktov na ľudský organizmus.
Tieto otázky som si položila už dávnejšie a nebolo vôbec ľahké vypracovať takýto prehľad. V tomto článku neprezentujem svoje vlastné názory a myšlienky, ale opieram sa predovšetkým o vedecké štúdie.
Aby sme pochopili fungovanie kozmetických produktov, je nevyhnutné poznať svoje telo!
Kozmetické produkty sa nanášajú priamo na pokožku a v súčasnosti je ich ponuka naozaj široká. Používame ich každý deň a na rôzne časti tela. Keďže koža je najväčším orgánom ľudského tela, v úvode som pripravila o nej stručný prehľad.

 

Vedeli ste?

Koža má pre ľudské telo veľmi dôležitú úlohu:
1. Ochranná funkcia – táto funkcia je najdôležitejšia. Koža oddeľuje vnútorné orgány od vonkajšieho prostredia, chráni pred vonkajšími vplyvmi, mechanickým a chemickým poškodením, slnečným žiarením, zabraňuje vniknutiu mikroorganizmov do tela, chráni pred stratou vody a živín…
2. Senzorická funkcia – koža obsahuje veľké množstvo buniek (receptorov) citlivých na teplo, chlad, bolesť, tlak…,
3. Termoregulačná funkcia – zúčastňuje sa na termoregulácii (pomáha udržať konštantnú teplotu tela),
4. Imunitná funkcia – podieľa sa na činnosti imunitného systému,
5. Zabezpečuje výmenu plynov (dýchanie),
6. Vylučujú sa cez ňu odpadové látky

Povrch kože má pH 4,5 – 6,5 (kyslé) a je spôsobené rozkladajúcimi sa odumretými bunkami, mazom a potom.

Pozrime sa na štruktúru pokožky.
Koža sa skladá z niekoľkých vrstiev:

  • Vrchná vrstva (epidermis)
  • Zamša (dermis)
  • Podkožné väzivo (hypodermis)

VRCHNÁ VRSTVA je tvorená 5-6 vrstvami buniekktoré sa postupne vymieňajú.
Vrchné vrstvy buniek rohovatejú a odlupujú sa. Bunky spodných vrstiev sa neustále delia a nahrádzajú tak odlúpnuté bunky. Táto vrchná vrstva je teda jedinou vrstvou, ktorá sa dokáže neustále obnovovať. Obnova celej vrstvy trvá spravidla 2 – 3 týždne.

Na povrchu sú uložené bunky obsahujúce keratín. Je to bielkovina, ktorá je nerozpustná vo vode, preto je koža pre vodu čiastočne nepriepustná, a tvorí tak ochranný film.

Povrch kože má vďaka ochrannému filmu lipofilný („priťahuje“ tuky), a zároveň hydrofóbny charakter („odpudzuje“ vodu).

Spodné vrstvy buniek obsahujú hnedé farbivo – melanín, ktoré chráni kožu pred UV žiarením.
Do tejto časti kože nezasahujú nervové vlákna ani krvné cievy. Výživa je zabezpečená prenikaním (difúziou) látok zo strednej vrstvy a z povrchu.

Prienik látok cez jednotlivé vrstvy môže byť: medzi bunkami (intercelulárny)cez bunky (transcelulárny).
ZAMŠA
V tejto vrstve sa nachádzajú krvné cievy, miazgové cievy, nervy a receptory. Prechádzajú tadiaľ potné a mazové žľazy. Mazové žľazy denne vytvoria asi 2 g mazu – ten chráni pokožku pre vysychaním.

Okrem nich sa tu nachádzajú ešte bunky – fibroblasty, ktoré zapríčiňujú starnutie kože. Produkujú kolagén, ktorý zodpovedá za pevnosť a pružnosť. Starnutím ich množstvo ubúda.
Táto vrstva slúži ako bariéra proti infekciám a ako „zásobáreň“ vody.

PODKOŽNÉ VÄZIVO
Túto vrstvu tvoria väzivové bunky, medzi ktorými sa nachádzajú elastické a kolagénové vlákna. Vo väzivových bunkách sa ukladá zásobný tuk. Od jeho množstva závisí hrúbka tejto vrstvy. Tvorí prepojenie medzi kožou, kosťami a svalmi.

————————-

ABSORPCIA LÁTOK POKOŽKOU

Dermálna absorpcia je termín, ktorý popisuje prienik chemických látok z vonkajšieho povrchu kože cez jej vrstvy až do krvného obehu. Nastáva po vystavení kože chemikáliám, kozmetickým výrobkom, farmaceutickým výrobkom, či látkam v životnom prostredí.

Proces sa delí na 3 základné deje:
penetrácia (vstup látky do určitej vrstvy alebo štruktúry kože),
permeácia (prenikanie látok z jednej vrstvy do druhej – štrukturálne odlišnej),
resorpcia (vychytávanie látky lymfatickým a lokálnym cievnym systémom, čo vo väčšine prípadov vedie k vstupu danej látky do krvného obehu).

 

Primárnym cieľom výrobcov kozmetiky je udržať ju v pokožke (napr. prípravky na opaľovanie by asi nemali pre nás význam, ak by nepôsobili vo vrchnej časti pokožky). Ako je to teda s absorpciou látok?

Ako už bolo spomínané, povrch kože má lipofilný, a zároveň hydrofóbny charakter.
Čiastočne teda prepúšťa tuky a vodu „odpudzuje“. Preto, keď sa napr. sprchujeme, voda sa síce dostáva do pokožky, ale len minimálne.

Čo sa týka prenikania olejov, ľudské telo je tvorené z veľkej časti vodou a tá sa nachádza aj v jednotlivých vrstvách pokožky. Je preto veľmi nepravdepodobné, že oleje dokážu preniknúť až k spodným vrstvám kože.

 

Pokožka je pre telo ochrannou bariérou a až do začiatku 20-teho st. bola považovaná za nepriepustnú bariéru. V skutočnosti je čiastočne priepustná (semipermeabilná), a dokáže látky prepúšťať OBOMA SMERMI (vstrebávajú sa cez pokožku do tela, ale zároveň pokožka dokáže odpadové látky vylúčiť z tela von).

Pokožka nás teda dokáže ochrániť pre určitými chemickými látkami, no zároveň dokáže aj zintenzívniť pôsobenie (negatívne, alebo pozitívne) iných chemických látok.

 

ČO OVPLYVŇUJE PRIEPUSTNOSŤ KOŽE PRE LÁTKY Z VONKAJŠIEHO PROSTREDIA?

Fyzikálno-chemické vlastnosti zlúčeniny (veľkosť molekúl, iónový charakter, afinita k lipidovej alebo vodnej zložke…),

Fyzikálno-chemické vlastnosti nosiča – rozpúšťadla (rozpustnosť, prchavosť, distribúcia v stratum corneum, pH…),

Interakcia medzi nosičom a kožou, reaktívnosť s enzýmami v koži,

Vlastnosti a metabolizmus kože (teplota kože, hrúbka jednotlivých vrstiev kože, štruktúra, celistvosť, hydratácia stratum corneum, lymfatický a krvný prietok…),

Dávka a objem zlúčeniny, či doba trvania expozície (koncentrácia, veľkosť exponovanej oblasti kože, trvanie expozície…),

• Závisí tiež od pohlavia, typu pleti, veku jedinca, ročného obdobia, životného prostredia…

K dispozícii sú 4 hlavné vstupné miesta, ktoré umožňujú prestup látok do hlbších vrstiev pokožky:

  1. Póry
  2. Vlasové folikuly
  3. Medzibunkové priestory
  4. Kožné bunky

 

• Rýchlosť, akou sa látka dostane do kože, je daná jej charakterom (častice rozpustné v tukoch sa absorbujú rýchlejšie), aj veľkosťou (menšie molekuly sa absorbujú rýchlejšie a jednoduchšie).

Po umytí pokožky (napr. mydlom) sa narúša lipofilná ochranná vrstva a do pokožky tak môžu preniknúť aj látky rozpustné vo vode.

Pri holení je táto ochranná vrstva tiež narušená, dokonca môže dôjsť k rezným ranám, ktoré opäť umožňujú prienik látok do krvného obehu (napr. väčších molekúl, či baktérií).

Vmasírovanie produktu do kože dokáže urýchliť vstrebávanie.

Zvýšenie teploty (napr. naparovaním, saunovaním) zlepšuje vstrebávanie.

Kožné problémy (napr. dermatitída, ekzémy…) tiež urýchľujú vstrebávanie.

• Chemické látky na pracovisku, v životnom prostredí, či v oblečení môžu prichádzať do kontaktu s pokožkou a môžu byť následne aj absorbované pokožkou (v závislosti od predtým spomínaných faktorov).

————————-

Kedy je prienik látok cez pokožku ŽIADÚCI?

U niektorých liečiv je priam nevyhnutné, aby látka prechádzala cez kožu do krvného obehu (hormonálne antikoncepčné náplasti, nikotínové náplasti, analgetické krémy).

Podávanie liečiv týmto spôsobom je pomerne pomalé a látka prechádza v nízkych koncentráciách, preto sa tento spôsob využíva najmä ak je potrebné dosiahnuť lokálny účinok.

Látky prechádzajú na miesto mikrocirkulácie (nachádza sa v zamši), kde krvné cievy vychytávajú a prenášajú účinné látky do krvného obehu. Toto miesto v koži označujeme ako mikrocirkuláciu pleti.

Vstrebávanie účinných látok cez pokožku sa využíva aj v alternatívnej medicíne – aromaterapii.

 

Kedy je prienik látok cez pokožku NEŽIADÚCI?

U kozmetických prípravkov sa obvykle vyžaduje, aby zostávali v horných vrstvách pokožky.

Niektoré kozmetické produkty dokážu prenikať cez vrchné vrstvy obsahujúce tuky a vodu do hlbších vrstiev vďaka rôznym druhom emulgátorov a rozpúšťadiel či iných prídavných látok (nosičov).

Emulgátory sú povrchovo aktívne látky, ktoré v roztoku tvoria micely. Do vnútra dokážu uzavrieť aktívnu látku. Ich zloženie im umožňuje prejsť hlbšie do kože a danú aktívnu látku tam „previezť“.

Rozpúšťadlá zlepšujú prienik látok cez ochrannú tukovú vrstvu pokožky (najmä látok rozpustných vo vode).

————————-

Záver:
Istá časť zložiek z kozmetických produktov sa teda môže dostať až do spodných vrstiev kože, kde prechádzajú do krvného obehu. Toto prebieha v závislosti od už spomínaných faktorov ovplyvňujúcich priepustnosť kože.

Niektoré látky sa môžu dostať z organizmu von v nezmenenom stave, niektoré látky sa metabolizujú, a tak menia svoje vlastnosti, a niektoré látky telo hromadí v organizme aj počas celého života.

Aké následky to zanecháva v našom tele, je už ale na iný článok… Každý nech si názor urobí sám – ja som uprednostnila prirodzené zloženie kozmetiky.

Myšlienka na záver:

Účinná kozmetika musí byť navrhnutá tak, aby sa prospešné (aktívne) látky dokázali dostať do vnútra kožných buniek, no zároveň negatívne neovplyvnili bunkový metabolizmus a celistvosť kože.

To zahŕňa oveľa viac, ako len miešanie ingrediencií dokopy…

 

 

Zdroje: 

PINEAU et al: If exposure to aluminium in antiperspirants presents health risks, its content should be reduced. In: Journal of Trace Elements in Medicine and Biology, 2014, p. 147-150.

YU et al: Toxicity detection of sodium nitrite, borax and aluminum potassium sulfate

using electrochemical method. In: Journal of Environmental Sciences, 2013, p. 785-790.

KAPOOR: Herbal cosmetics for skin and hair care. In: Journal of Environmental Sciences, 2005, p. 306-314.

SUMIT et al: Herbal Cosmetics: Used for Skin and Hair. In: Inventi Rapid Cosmeceuticals, 2012, p. 1-7.

MCCARLEY – BUNGE: Review of pharmacokinetic models of dermal absorption. In: J Pharmaceut Sci, 2001, p. 1699–1719.

FLYNN: Cutaneous and transdermal delivery: Processes and systems of delivery. In: Modern Pharmaceutics, 1996, p. 239-299.

HERMAN – HERMAN: Essential oils and their constituents as skin penetration

enhancer for transdermal drug delivery: a review. In: Journal of pharmacy and pharmacology, 2014, p. 473-485.

BARRETT: Skin penetration. In: J. Soc. Cosmetic Chemist, 1969, p. 487-499.

HAUSER: Cosmetic Oils in comparison: penetration and occlusion of paraffin oil and vegetable oils. In: COSSMA, 2012, p. 26 – 32.

BOCA et al: Toxic metals contained in cosmetics: A status report. In: Regulatory Toxicology and Pharmacology, 2014, p. 447-467.

NOHYNEK et al: Safety assessment of personal care products/cosmetics and their ingredients. In: Toxicology and Applied Pharmacology, 2010, p. 239-259.

KONRÁDOVÁ et al: Funkční histologie. 2000, p. 291.

LÜLLMANN–RAUCH: Histologie. 2012, p. 576.

ČIHÁK: Anatomie 1. 2011, p. 534.

ČIHÁK: Anatomie 2. 2013, p. 512.

MRÁZ et al: Anatómia ľudského tela 1. 2004, p. 509.

MRÁZ et al: Anatómia ľudského tela 2. 2006, p. 486.

DeHAVEN: Delivery of cosmetic ingredients to the skin. In: www.isclinical.com, 2007.

Skin Penetration Enhancers – Friend Or Foe

The Impermeable Facts of Skin Penetration and Absorption

Sleduj nás aj na sociálnych sieťach
Facebook
Pinterest
INSTAGRAM
Follow by Email
RSS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *